Tak sám
Cítiš sa sám ako v plote kôl,
hoc´ mnoho ľudí vidíš navôkol.
Nik nedokáže pomôcť porozumením,
ale nevieš žiť ďalej s vedomím,
že si jediný proti davu zaslepených ľudí,
preto rozhodol si sa ich zobudiť.
No je to oveľa ťažšie, ako sa zdalo,
v ich srdciach je pre pravdu miesta málo..
Ty však vo svojom boji až do konca zotrváš,
do rúk zradcov svoj osud nikdy dobrovoľne nedáš.
Dve šálky
Ráno.. Ticho.. Nechce ju zobudiť..
Vstáva, oblieka sa, kávu si chystá..
Na chvíľu chce spomienky prebudiť..
Do ruky však inú šálku chytá..
Nie pestrú, ktorú mu ona darovala..
Nie tú, z ktorej každé ráno pil..
Vzal tú, ktorá ju nekonečne zarmucovala..
On v nej nevidel len porcelán, ale to, pre čo žil..
Bála sa dotyku šálky, vyhýbala sa tomu..
Bola pre ňu nočnou morou..
Keď ju videla, zdesene utekala z domu..
V slzách celý deň, v noci vracala sa domov..
Pre neho to bola spomienka, šálka z minulosti,
pre ňu však utrpenie. Pomalá smrť. V tichosti..
Prší...
Z neba padajú kvapky..
Dopadajú na zem, na tváre ľudí, miešajú sa s ich slzami..
Duše napĺňa strach, obavy, bolesť..
Píšem len to, čo mi znie v hlave..
Sedím v chladnej izbe, počujem štekot psa..
Hrá pieseň, ktorú ani nevnímam, tvorí len akúsi kulisu..
Pozadie, aby tu nebolo hrobové ticho..
Premýšľam o veciach z iných stránok.. Nie je to dobré.. Ale som taká..
Sama..? Som.. Cítim sa ako na opustenej loďke na šírom mori..
Prečo..? Netuším..
Kam mám plávať..? Kde je tá istota..?
Kde je to, čo chcem..?
Núka sa to, čo chcem..?
Možno len časť toho, čo by som chcela..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára