Vlk bol v priebehu histórie ako uctievaný, tak zatracovaný.
Spravidla je však považovaný za krvilačného a zlomyseľného zabijaka.
Existujú dva základné ľudské názory. Jeden hovorí, že vlk je zosobnením zla, že je to nemilosrdný, bezcitný zabijak. Druhý názor hovorí, že vlk je nesebecký, že sa stará o zdravý vývoj iných druhov tým, že zabíja iba kvôli prežitiu slabých alebo chorých členov stád. Nezabíja pre šport alebo z rozmaru. To je výhradne našou ľudskou doménou.
Vlk, rovnako ako mnoho iných tvorov v prírode ale musel zaplatiť za jeden z najhorších ľudských povahových čŕt. Čo ľudia nie sú schopní pochopiť, to spravidla zničia alebo vyhubia, vo výnimočných prípadoch sa tomu začnú klaňať.
Vlk nie je žiadne zlo ani dobro, je to jednoducho vlk. Nasledujúce riadky sledujú jediný cieľ – pozrieť sa na vlka bez predsudkov.
Vlk v legendách
Pre človeka bol vlk vzhľadom k podobnému štýlu života a spôsobu lovu v podstate konkurentom. To je tým prvotným dôvodom, prečo sa v mnohých kultúrach stal symbolom zla.
Vlka ako nenásytného dravca uctievali šamani primitívnych loveckých spoločenstiev. Vo vlkov sa pri svojich rituáloch premieňali laponskí šamani, tunguzskí šamani používajú ochranné vlčie symboly. Často vraj boli posadnutí vlčím duchom. V mýtoch ostatných obdobných kultúr sa často hovorí o kúzelníkoch, ktorí k sebe povolávali ženy vo vlčej maske. Na severovýchode Ameriky je vlk mocným zvieracím duchom, ktorý obdaruje šamana nadprirodzenými schopnosťami a pomáha liečiť jeho pacientov. Šamani vo vlčej maske môžu komunikovať s divokými duchmi lovu. Americkí Indiáni uchovávajú legendu o vlčom démonovi, ktorý dokáže pohryznutím zmeniť človeka na vlka.
Vlka ako nenásytného dravca uctievali šamani primitívnych loveckých spoločenstiev. Vo vlkov sa pri svojich rituáloch premieňali laponskí šamani, tunguzskí šamani používajú ochranné vlčie symboly. Často vraj boli posadnutí vlčím duchom. V mýtoch ostatných obdobných kultúr sa často hovorí o kúzelníkoch, ktorí k sebe povolávali ženy vo vlčej maske. Na severovýchode Ameriky je vlk mocným zvieracím duchom, ktorý obdaruje šamana nadprirodzenými schopnosťami a pomáha liečiť jeho pacientov. Šamani vo vlčej maske môžu komunikovať s divokými duchmi lovu. Americkí Indiáni uchovávajú legendu o vlčom démonovi, ktorý dokáže pohryznutím zmeniť človeka na vlka.
Na vlkoch jazdili po oblohe Valkýry, bojovníčky zo severských mýtov, ktoré privádzali statočných bojovníkov zabitých v boji do sídla boha Odina. Boh Loki mal obludného syna, nebeského vlka Fenrira, ktorý zožral Odina pri Ragnoraku v bitke, ktorá zničila svet. Nebeský vlk z keltských mýtov každý večer prehĺta slnko a tým spôsobuje príchod noci.
V povesti o založení Ríma sa hovorí, že zakladatelia mesta Romulus a Remus, nemanželskí synovia boha vojny Marta a zvedenej vestálky, boli vhodení v koši do rieky Tibery. Bola to vlčica, ktorá sa ich ujala, kojila ich svojim mliekom a tým ich zachránila pred smrťou. Preto sa stala vlčice symbolom Ríma, ale i neohrozenosti a dravosti celej ríše rímskej. V priebehu slávností konaných na počesť boha plodnosti (Lupercalia) sa oslavovala i legendárna vlčica.
V oblasti Transylvánie sa vlci stali inšpiráciou pre vznik rôznych legiend o vlkolakoch.
Vlka nájdeme i v znakoch najrôznejších elitných bojových jednotiek. Za všetky možno spomenúť známu letku US NAVY s kódovým označením VF-1 "Wolf Pack", ktorá bola ako jedna z prvých vybavená letúnmi Grumman F-14 Tomcat a v období vojny vo Vietname operovala z paluby lietadlovej lode CVN 65 USS Enterprise.
- Vlk v histórii a v súčasnosti
Vďaka svojej vynaliezavosti, inteligencii a schopnosti prispôsobenia sa patrili vlky medzi najrozšírenejšie cicavce na zemeguli. Šedé vlky sa najskôr vyskytovali po celej severní pologuli – od vyprahnutých polopúští, lesov v nížinách až po arktickú tundru. Narazili však na predátora žijúceho obdobným štýlom života a živiaceho sa rovnakou potravou, a to na človeka. Tento zápas nemohli vyhrať. Ľudské zásahy do prírody spôsobené rozvojom poľnohospodárstva začali vlky vytláčať do odľahlých oblastí. V celej Európe existuje už len jeden skutočne pôvodný divoký prales, a to Bialowiezský prales na poľsko-bieloruských hraniciach. Tiež s rozvojom lovu prichádzali vlky o svoju prirodzenú korisť. Aby prežili, uchýlili sa k napádaniu stád chovaných ľuďmi.
Ďalším dôvodom nevraživosti ľudí k vlkom je i nasledujúci fakt. Hladné vlky nepohrdnú mršinou a boli často videní, ako ožierajú pri cestách ľudské mŕtvoly (rozhodne nie sú v tomto ohľade prieberčivé). To je okolnosť, ktorú ľudia dokážu dosť ťažko ustáť. Treba však spomenúť bitku Hastings v roku 1066, kde anglickí vojaci nechávali svojich mŕtvych spolubojovníkov na bojisku ako potravu pre vlky zámerne. Pre vlky z toho malo vyplynúť ponaučenie: „Pokiaľ Vás ľudia kŕmia svojimi mŕtvolami, je to v poriadku, ale pokiaľ ich budete žrať sami, máte problém!”
Takmer na celom svete je vlk symbolom krutosti a zla. Je prirodzeným nepriateľom ústredného symbolu kresťanstva, baránka. Ľudia sú už od útleho veku vychovávaní k strachu z vlka. Ako príklad možno uviesť všetkým známu rozprávku o Červenej Čiapočke.
Výraz vlk sa často používa i ako hanlivá nadávka. Obraz úskočného a krutého vlka viedol k tomu, že falošní proroci boli prehlasovaní za "hladné vlky". Americkí Indiáni z prérií pripisujú stepnému vlkovi (kojotovi) ľstivosť. Obecný výraz: „vlk v baranej koži” je dodnes stelesnením klamu.
Ďalším dôvodom nevraživosti ľudí k vlkom je i nasledujúci fakt. Hladné vlky nepohrdnú mršinou a boli často videní, ako ožierajú pri cestách ľudské mŕtvoly (rozhodne nie sú v tomto ohľade prieberčivé). To je okolnosť, ktorú ľudia dokážu dosť ťažko ustáť. Treba však spomenúť bitku Hastings v roku 1066, kde anglickí vojaci nechávali svojich mŕtvych spolubojovníkov na bojisku ako potravu pre vlky zámerne. Pre vlky z toho malo vyplynúť ponaučenie: „Pokiaľ Vás ľudia kŕmia svojimi mŕtvolami, je to v poriadku, ale pokiaľ ich budete žrať sami, máte problém!”
Takmer na celom svete je vlk symbolom krutosti a zla. Je prirodzeným nepriateľom ústredného symbolu kresťanstva, baránka. Ľudia sú už od útleho veku vychovávaní k strachu z vlka. Ako príklad možno uviesť všetkým známu rozprávku o Červenej Čiapočke.
Výraz vlk sa často používa i ako hanlivá nadávka. Obraz úskočného a krutého vlka viedol k tomu, že falošní proroci boli prehlasovaní za "hladné vlky". Americkí Indiáni z prérií pripisujú stepnému vlkovi (kojotovi) ľstivosť. Obecný výraz: „vlk v baranej koži” je dodnes stelesnením klamu.
Štatistické údaje
Trieda: Cicavce
Rad: Carnivora
Rodina: Candidae (psovité šelmy)
Rod: Canis
Rad: Carnivora
Rodina: Candidae (psovité šelmy)
Rod: Canis
Canis Rufus (vlk červený), juhovýchod Spojených štátov, dnes vo voľnej prírode stojí na prahu vyhubenia
Poddruhy:
Canis Lupus Arctos (polárny vlk), severné arktické oblasti
Canis Lupus Arctos (polárny vlk), severné arktické oblasti
Canis Lupus Lycaon (lesný vlk), Severná Amerika
Canis Lupus Campestris (stepný vlk), ázijské púšte
Canis Lupus Lupus (vlk obecný), východná časť Európy a Škandinávia
